Z literatúry

 
 

Nahliadnime do „sveta“ autistov - ich iného myslenia a cítenia.

Ponúkame Vám  niekoľko úryvkov z  autobiografických kníh ľudí s Aspergerovým syndrómom, ktorý je považovaný za najfunkčnejšiu z porúch autistického spektra.  

 

Donna Williams:  Nikdo nikde

Axel Brauns:  Pestrotiene a netopierci

___________________________________________________________________________________

„Keď som mal 2 roky, stratili ľudia okolo mňa svoj vzhľad. Ich oči sa rozplynuli vo vzduchu. Ich tváre zastrela hmla. Hlasy sa vyparili. Časom sa ľudia premenili na poletujúce tiene. Nebolo pre mňa ľahké brať ich na vedomie, boli takmer neviditeľní v mojom svete.Ich poletujúce bytosti splynuli do pestrých tieňov. Dobré bytosti boli pestrotiene a hrozivé netopierci. Z mlákovitých tvarí týchto bytostí sa valila para ako po daždi a z ich úst vychádzal hluk, v ktorom som nerozoznával tón ani význam. Vo mne sa usadilo ticho. Stratil som potrebu deliť sa o svoj svet s ostatnými. Moje pery sa unavili a moje vety boli čoraz skromnejšie...”

Axel

___________________________________________________________________________________

“Žijem vo svete pestrotieňov, ktorých obyčaje a zvyky mi ostávajú cudzie. Ako sa naučiť vnímať ľudí, keď ich nevnímaš? Ako poletovať vo svete ako netopierec, keď nie si netopierec?”

Axel

___________________________________________________________________________________

“Čím viac som si uvedomovala svet okolo seba, tým viac som sa bála. Ostatní ľudia boli moji nepriatelia. Ich snaha o kontakt so mnou bola zároveň ich zbraň proti mne. Nemala som rada, keď sa mi niekto príliš priblížil, nie to ešte aby sa ma dotkol. Každý dotyk ma bolel a desil ma. Jediný priateľský kontakt, ktorého som bola schopná bolo dotýkať sa vlasov iných ľudí ...”

Donna

________________________________________________________________________________________

“Stále hovoria, že nemám kamarátov. V skutočnosti môj svet  je ich plný. Sú oveľa úžasnejší, spoľahlivejší, nezáludní, čitateľnejší a skutočnejší než iné deti.

Škvrny v priestore, hviezdičky prachu, zelené oči pod mojou posteľou.......

Tento svet som si vytvorila sama, tu som nepotrebovala kontrolovať seba, ani tie predmety/ľudí/, zvieratá a prírodu, ktoré v mojej blízkosti existovali...”

Donna

___________________________________________________________________________________

“Moja stará detská izba sa tvrdošijne uchádzala o moju pozornosť a odopierla mi spánok. Visela v nej zo stropu nová lampa, ktorá nádherne žiarila. Svetelné zvončeky zdobili trhliny a trhlinky. Otvoril som dvere starej detskej izby a vstúpil do ríše svetelných zvončekov. Do sýtosti som sa venoval vypínaču, zo svetelných zvončekov tryskali do izby svetelné prehánky. Okamihy sa spojili, čas onemel....”

Axel

___________________________________________________________________________________

“Objavila som, že vzduch je plný škvŕn. Človek sa zadíval do prázdna a boli tam.  Ľudia chodili sem a tam a prekážali môjmu okúzlenému pohľadu do tej prázdnoty. Nedbala som o nich, niečo mrmlali. Moja pozornosť sa upínala k túžbe rozplynúťsa v tých škvrnách. Dnes už viem, že to boli prachové častice, ale moje videnie bolo tak precitlivelé, že sa z nich stávala fascinujúca scéna, za ktorou sa zvyšok sveta strácal...”

Donna

___________________________________________________________________________________

“Asi som uviazla niekde v tých škvrnách a hviezdičkách v dobe, keď ostatné deti sa ďalej vyvíjali. Napätie vzniknuté zo snahy dostihnúť ostatných a držať s nimi krok bolo nad moje úsilie. Snažila som sa všetko spomaliť a na chvíľu vystúpiť zo sveta. Jedným zo spôsobov, ktoré vyvolávali dojem spomaľovania, bolo žmurkanie, alebo rýchlo rozsvecovať a zhasínať. Robila som to vždy, keď mi robilo problémy dôsledne ľudí počúvať a rozumieť im.”

Donna

___________________________________________________________________________________

“Často som sa hrala sama na preliezkach, liezla na stromy, točila sa dookola a dívala sa hore na slnko, padala na zem a sledovala ako sa točí svet. Deti ma považovali za bláznivú. Milovala som život, ale bola som v ňom strašne sama...”

Donna

___________________________________________________________________________________

“Veselo som odbočil domov, zazvonil som. Oblakovo biely gombík sa dal ľahko stlačiť a odmenil moje šikovné prsty občerstvujúcim zvonením.

Čakal som, že niektorí z pestrotieňov z domu mi otvorí dvere. Nestalo sa. Chodil som sem a tam a mrmlal som si: „Chcem ísť dnu“. Robil som to stále dookola..... Opakovanie mojich pohybov, tónu zvončeka a mojich slov postupne vytvorili vzorku, ktorá v sebe skrývala odmenu. Odtrhnutý od skutočnosti som sa ukolísal do kyvadlových pohybov a zvukov, z ktorých som sa už nedokázal oslobodiť, nadchýnali ma a odplavili moju pôvodnú túžbu dostať sa dnu...”

Axel

___________________________________________________________________________________

“Ustavičná premena vecí mi nedávala šancu pripraviť sa na ne. Preto bolo pre mňa príjemným potešením robiť rovnaké veci stále dookola...”

Donna

__________________________________________________________________________________

“Rada som napodobovala a usporadúvala veci. Čítala som telefónne zoznamy a encyklopédie. Boli očíslované a ja som si vždy overovala či sú riadne zoradené. Z vnútorného chaosu, ktorý som cítila, som vytvárala vonkajší poriadok. Pomáhalo mi to priblížiť sa svetu okolo.”

Donna

___________________________________________________________________________________

„Čo si myslíš, že robíš?“, ozýval sa hlas.

Vedela som, že musím reagovať, aby som sa toho obťažovania zbavila.

 Ako kompromis som odpovedala: „Čo si myslíš, že robíš?“, bez toho, že by som  niekomu konkrétnemu venovala svoju pozornosť.

„ Nemusíš všetko po mne opakovať“, nástojčivo sa ozval hlas

Cítila som , že treba odpovedať: „Nemusíš všetko po mne opakovať“

...nemala som poňatie čo sa odo mňa očakáva. Svet mi pripadal netrpezlivý, otravný, neciteľný a neústupný.

Donna

___________________________________________________________________________________

“Čítala som veľmi dobre , ale to som len našla spoločensky prijateľnejší spôsob počúvania zvuku svojho hlasu. Aj keď som bez problémov dokázala prečítať čokoľvek, význam mi unikal. Obsah som pochopila len z obrázkov.”

Donna

NOVINKA

Daniela Ostatníková
a kolektív autorov
 
Knihu si môžete objenať tu
 

NOVINKA

Autor knihy je otcom
chlapca s autizmom
 

Kontakt

Sposa-ŽR Do Stošky 8
Žilina - Bánová
010 04
0948444153 sposazr@gmail.com